marekcesko

Na internetovej stránke Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky nájdete vetu ,,účelom financovania športu je zvyšovanie jeho pridanej hodnoty do spoločnosti “. Papier všetko znesie po novom aj internet, keďže ja túto pridanú hodnotu vôbec nepociťujem. Som športový fanúšik a športové podujatia navštevujem hlavne z mojej vášne k športu. Keď sa človek rozhliadne po futbalovom štadióne, hokejovom štadióne alebo inom športovisku na Slovensku má problém nájsť pridanú hodnotu do spoločnosti, ktorá by ho tam pritiahla. Za päť eurové vstupné na našu domácu súťaž, za 1,5 eurové pivo a 3 eurovú studenú klobásu by čakal aspoň trocha kultúrneho prostredia. Jediná vec ktorá vás tam môže zahriať v tomto sychravom jesennom počasí je jedine vaša priateľka, samozrejme, ak nejakú máte alebo ak ste ju tam po týždňovom prehováraní vôbec dostali. Podľa štúdie spoločnosti KPMG, ktorá bola objednaná Slovenským olympijským výborom sa v slovenskom športe točí ročne 1,7 miliardy EUR. Ja sa pýtam, je to veľa alebo málo? Financovanie športu na Slovensku závisí od úrovne daného športu a jeho významu pre spoločnosť. To znamená, že najviac peňazí z verejného rozpočtu získavajú najpopulárnejšie športy na Slovensku hokej a futbal. Šport je významnou mierou na Slovensku financovaný z verejných zdrojov. Svoj rozpočet si športové organizácie dopĺňajú z členských príspevkov, rôznych vlastných aktivít a najpopulárnejšie športy získavajú časť financií aj od komerčných sponzorov. Čo sa týka porovnania verejných výdavkov na šport voči HDP, na Slovensku je to štvrtý najväčší podiel zo štátov Európskej únie, viac dáva len Francúzsko, Estónsko a Rumunsko. Vzhľadom k finančnej kríze a tým, že sa šetrí poslednú dobu s verejnými financiami ako je len možné, sa športové kluby na Slovensku dostávajú často do finančných problémov, pretože sa nemôžu spoľahnúť na podporu mesta či obce. Napríklad na začiatku hokejovej sezóny nebolo vôbec jasné či štyri tímy nastúpia do nového ročníka extraligy a či extraliga zotrvá v nezmenenej podobe. V Európskej únii sú rôzne spôsoby financovania športu, ktorými by sme sa mohli inšpirovať. Do roku 2000 boli výnosy stávkových spoločností jedným z priamych zdrojov financovania športu. Po novele zákona sa výnosy stávkových spoločností stali zdrojom štátneho rozpočtu a rozpočtov obcí, a šport je financovaný z verejných rozpočtov bez priamej súvislosti s činnosťou stávkových kancelárií. Preto tieto finančné prostriedky nejdú priamo na šport, čo je veľká chyba. Podľa môjho názoru stávkové spoločnosti, ktoré na športe zarábajú by mali odvádzať priamo peniaze do športu. Najväčšie sumy z lotérií dávajú na šport v Európe Fínsko a Dánsko (viac ako 16 eur na jedného obyvateľa), za nimi nasledujú Grécko a Švédsko (viac ako 11 eur na jedného obyvateľa). Peňazí v športe na Slovensku nie je málo, ale verejné financie nie sú bezodná studňa. Dôležité je zlepšiť, aby peniaze v športe boli využívané transparentne. Myslím si tiež, že peniaze zo stávkových spoločností by sa mali stať priamymi zdrojmi financovania športu. Taktiež vidím cestu v tom, keby si podnikatelia resp. podnikateľské subjekty peniaze investované do športu mohli odpočítať z daní. Marek Češko, študent, Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne. Katedra politológie